Školenie pre zamestnancov Psychosociálneho centra 2.3.2018
V piatkové poobedie 2.3.2018 sme privítali skupinu sociálnych pracovníkov, psychológov a zamestnancov Psychosociálneho centra Košice. Dennodenne sa stretávaju s konfliktnými situáciami, preto sme aj náš výcvik pre túto skupinu zamerali smerom k riešeniu ich konkrétnych problémov. Vyskúšali sme si základné konfliktné situácie, v ktorých sa v práci môžu ocitnúť,. Inštruktori z Reálnej sebaobrany Košice a PDR Košice zahrali vierohodne agresívnych klientov, nasimulovali sme priestor kancelárie, kde sa tieto situácie môžu odohrať. Účastníci pod naším vedením sami zažili aké sú ich možnosti počas verbálneho ale aj fyzického útoku agresívneho klienta. Akým spôsobom si môžu zmeniť zariadenie kancelárie a vytvoriť prostredie, ktoré im dáva taktickú výhodu v prípade napadnutia. So vzájomnej diskusie vzniklo viacero nápadov ako by sa dal v tomto výcviku pokračovať aj priamo na ich pracovisku. Ďakujeme za vaše odhodlanie, nasadenie aj pozitívnu spätnú väzbu a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Na nácviku sebaobrany som nikdy nebola a nevedela som si predstaviť, čo mám od toho čakať. Či sa budeme učiť dokola tie isté chmaty, alebo len sedieť a počúvať nudnú prednášku o tom, že si máme dávať pozor na násilníkov, ktorí sa vonku pohybujú. Opak bol však pravdou a stretnutie ma veľmi milo prekvapilo.
Prednáška nebola vôbec nudná a nemôžem ju ani nazvať prednáškou, bol to skôr rozhovor. „Prednášajúci“ na naše otázky pohotovo odpovedal a svojím rozprávaním nás prekvapil. Zistila som, že pri vnímaní svojho bezpečia som mnohokrát ľahkovážna a nebolo by od veci byť trošku viac opatrná. Na druhú stranu som nemala pocit, že po odchode zo stretnutia budem podozrievavá a budem cítiť ohrozenie za každým rohom.
Najviac ma samozrejme zaujal samotný praktický nácvik. Dostali sme sa do zdanlivo banálnych a jednoduchých situácií, ktoré sme sa učili zvládať pomocou jednoduchých krokov. Pochopila som, že mi nepomôže v stave ohrozenia byť naučená veľa zložitých chmatov, na ktoré si určite nespomeniem, ale jednoduché a účelné kroky, ktoré mi pomôžu sa vyvarovať malého ohrozenia. Potom sme sa zamerali na nácvik situácií priamo súvisiacich s našou prácou. Každí z nás mal možnosť skúsiť si ako by reagoval na agresora, ktorý nás pri práci môže ohrozovať. Napriek tomu, že som sa nachádzala v bezpečnom prostredí náš, „prednášajúci“, vo mne vedel navodiť pocity ohrozenia a mala som tak možnosť vyskúšať si ako by som v takej situácií reagovala. Zistila som, že ma moja reakcia bola pre mňa prekvapivá a snáď sa podobných chýb nabudúce vyvarujem.
Už sa neviem dočkať ďalšieho stretnutia.
Barbora